Bielo - biele dni

Autor: Lucia Porubčanská | 24.2.2011 o 19:05 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  894x

  Nekončí, len o deň menej trvá. Posledná, a ďalšia prvá..   Sú dni, keď biela nie je biela ani čierna, a ani farebná... Tie dni majú svoju chuť, takú, aká sa dobrovoľne nepreferuje... Dívajú sa cez ne tváre, ktorým nevieme dať človeka. Tváre, ktoré sú vlastne len našimi ilúziami z ľudí ...

V také dni sa veľmi ľahko podarí jednou nohou stúpiť do blata a druhou do kaluže...

Čo tak stúpiť aj tou druhou nohou do kaluže? Čo tak dopriať si omyl? Čo tak- spadnúť?...

Je lepší akýkoľvek počin...je dobré byť na moment aj oboma nohami v tej kaluži...

Môj malý princ si to priam vychutnáva, cestou po chodníkoch...to že tam v tej mláke skončí, neznamená, že z nej nevykročí...ak vám množstvo mlák vadí, možno to chce práve vlastný chodníček...

 

Nebudem už zhodnocovať dni pred večerom. Dni treba uzatvárať nocou, a tá moja včerajšia mi dala podstatne viac, ako deň vzal. Dala mi ľudský kontakt a naplnila potrebu  pozornosti(vzťah medzi potrebou a chcením sa vyvíja priebežne a chcenie, to má pomerne často o dosť vyššie skóre..)

Moja noc mi dala  potrebný odstup a nadhľad. Dala mi človeka.

A s ním som získala

- chuť zas myslieť pozitívne

- túžbu nebyť ďalej pasívna

- odvahu nezaťažovať sa povrchnými a zlomyseľnými ľuďmi

- túžbu urobiť si radosť, a...

odvahu skúšať nové veci!


Kaluže treba. Aj bielo- biele dni. Rovnako ako treba nedeliť skúsenosti na dobré a zlé.

 

A ja kráčam ďalej.

S potrebou výpovede o tom, čo sa možno vlastne ani nestalo .. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?