Nevypovedané

Autor: Lucia Porubčanská | 28.3.2011 o 20:50 | Karma článku: 8,67 | Prečítané:  1125x

Prečo som teda tam, kde som? Lebo som chcela, aby to bolo také, aké sme to mali v škole my, lebo zažiť v živote aspoň jednu dobrú učiteľku dá každému veľmi veľa... a tak odpoviem- som učiteľka, lebo sme mali dobrú učiteľku. (áno, pani učiteľka Vierka Š., toto je o Vás..)

 

Asi ste to s nami nemali jednoduché- skupina detí, ktoré sa vôbec nechystali stať sa dospelými, hoci predstavy už o tom mali - rôzne... Neskôr skupina mladých ľudí, ktorí sa v živote naozaj uchytili... Keby ste vedeli, koľko krát som Vás mala pred očami, a uvažovala som, ako asi by ste riešili Vy situácie, ktoré ma stretli v praxi...

Pamätám sa, ako ste nás vzali na ten náš konečne veľký školský výlet do Tepličky.. aj na to, ako ste našim spolužiakom dali priestor, a oni naspievali Rúfusovu Rozprávočku veselú...a dali jej nový obsah :-) aj na to, ako ste nás naučili čítať...nie len vnímať obsah riadkov, ale nájsť si v nich to svoje...dali ste nám viac, ako by ste tušili... a možno o tom dosiaľ neviete...

 

Za tie roky sme spolu prebrali veľa kníh..málokto bol z literatúry tak dobre pripravený na stredné školy ako Vaši žiaci... Mnoho kníh sme vďaka Vám poznali už vtedy, keď sa o nich len letmo zmienili stredoškolskí pedagógovia...

Pamätám si aj to, ako ste dali pocit úspechu aj nášmu Majovi, aj keď vtedy sa ešte „nenosilo“ integrovať žiakov so špecifickými vývinovými poruchami učenia... napriek tomu pod Vaším vedením zvládol, a tiež je v živote úspešný.

 

Pred rokom ste ma oslovili s tým, aby som Vám poradila pri príprave plánu pre žiačku s mentálnym postihnutím... a ocenili ste to.. Keby ste vedeli, ako mi to dobre padlo, že ma ocenila učiteľka, ktorú si tak veľmi vážim...že ocenila moje skúsenosti z praxe! To je veľké zadosťučinenie...veľmi dobre mi to padlo. Aj keď mám ešte stále pocit, že kým Vás „dorastiem“, ešte veľa vody dolu Váhom pretečie..

Je toho veľa, za čo Vám máme byť vďační. Naozaj ste nás dobre pripravili na život. Ak budem raz vedieť, že aj moje deti – moji žiaci si povedali, že dostali taký dobrý základ, taký aký ste nám dali Vy, budem spokojná :-)

 

Milá moja pani učiteľka, toto všetko som Vám mala povedať už dávno – my všetci sme sa Vám mali už dávno poďakovať – keď sa najbližšie stretneme, konečne poviem to, čo treba...

Tak aspoň takto ďakujem– dnes, keď je ten náš deň...

A môj aj vďaka Vám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?