Milí moji,

Autor: Lucia Porubčanská | 19.4.2013 o 22:20 | Karma článku: 11,81 | Prečítané:  575x

viem, že už dávno nie ste deti. Už nie ste tí piatačikovia, ktorých som pred vyše  tromi rokmi dostala. Nie ste  tie deťúrence ktoré som mala na dramatickom krúžku, kde sme sa „mordovali"  s básničkami, textami a piesňami... tie deti ktoré sa spontánne prišli poobjímať. Nie ste tou triedou, ktorá mala každú chvíľu inú učiteľku, nie ste tie pojašené , bláznivé deti, dávno nie ste takí hraví...

 

Upli ste sa na mňa, pestovali sme si spoločne trpezlivosť...riešili vzájomné vzťahy, pamätáte?  (Koľko situácií, koľko príbehov by som mohla začať: pamätáte? Pamätám...) Nie ste tie deti, ktoré sa spontánne prišli poobjímať. Dnes je to už zriedkavosťou - a aj tak si myslím, že sme si omnoho, omnoho bližšie, ako vtedy...

Dnes  ste ôsmaci a opatrne si budujete kontúry vlastného sveta.
Môžem byť len vďačná, že ste ma doňho prizvali a chcete byť stále aj  v tom mojom svete.
Nie je to jednoduché, ja viem... ale - ste moji. Viete to.

Z okatých deťúreniec ste sa stali osobnosťami - Paťo hudobníkom, ktorého zaujíma predovšetkým hudba, a u ktorého ma baví sledovať, keď mu lietajú prsty po klávesnici (s očakávaním, kedy sa mu „zauzlia", ale to sa asi nestane) a podupkávam si nohou do rytmu - vždy sa pritom pristihnem keď hrá... Matejom  flegmošom, ktorý sa vlastne nevie hnevať, ale smeje sa nahlas, tak ako to má byť.
S Ferkom, ktorý sa vie presadiť a zahundre si, ale má pevnú vôľu a je snaživý, Dominou, ktorá sa zo škaredého káčatka premenila na krásnu labuť a som rada že mi rozkvitá pred očami...Julkou, tanečnicou majsterkou, ktorá si ide za svojím snom, trpezlivo...Barborkou, ktorá vedela celú triedu naštartovať a nasadila vyššiu latku.
Marekom, ktorý - neviem akým zázrakom - ma vie vždy rozosmiať, vždy...Janou, tak trochu feministkou a bosorkou, ale dámou..Maruškou všetečnicou, najlepšou recitátorkou akú som mala a Jazmínkou, malou snaživou , precíznou slečnou... Majkou idealistkou či malou Barborkou, ktorá rada nastavuje zrkadlo.
Moji ste, takí akí ste, akými ste boli aj akými ešte budete.
Milí MOJI, myslím, že máme spolu za sebou kusisko práce. Naučili ste sa, čo ste sa naučiť zatiaľ mohli a mali, a myslím si, že sa vám podarí ešte viac...sami viete. Máte za sebou množstvo úspechov...nikdy by som nečakala, že sa mi podarí mať v triede naraz troch majstrov Slovenska vo svojich kategóriách a oblastiach ktoré vás bavia...Máte za sebou aj mnoho iných úspechov a prvenstiev, viete, že sa to dá! Ste skvelí! J
Čaká nás spolu ešte náročné obdobie, čoskoro končíte školu - už teraz si skúšate modelovať, aká má byť tá budúcnosť...a budujete si pevné miesto v nej, máte už predstavy, čo by ste mohli robiť, študovať ďalej a sami viete najlepšie, čo vás baví a v čom ste dobrí a úspešní...

Veľmi by som si priala, keby ste boli takí súdržní, ako ste teraz aj naďalej, keby ste mali šťastie na pedagógov, ktorí vás budú chcieť potiahnuť aj na učilišti, dohliadnuť, poradiť aj podporiť. Viete už veľmi dobre, že budúcnosť, to ste vy, budúcnosť je o vás a o tom, ako sa sami k tej svojej postavíte.

Ja vás poznám asi najviac a verím vám. Verím vám a budem vám veriť, aj keby celý svet zapochyboval...verím, že tú trpezlivosť na vyštudovanie máte a viete sa aj sami prekonať...budete sa už musieť spoľahnúť hlavne sami na seba...

Už ste si všimli, že život nie je jednoduchý a svet nie je ihrisko chránené vetrolamom, že mnohé nás stretne a tomu príjemnému sa niekedy nechtiac vyhneme a naopak, to zlé si nás nájde, či chceme alebo nie; tak to asi na svete chodí. Nevadí, verím, že keď sa o rok budem s vami lúčiť (nie navždy, dúfam!), budete už mladými ľuďmi, ktorí vedia čo chcú a pôjdete si za svojimi snami trpezlivo a vytrvalo...

Za čas, ktorý som strávila s vami, som veľa získala. Zistila som, že nie vždy to musí byť učiteľ, ktorý vedie hodinu, zistila som, že aj žiaci môžu pridať k téme to svoje... že aj obsah, ktorý je sám o sebe viac teoretický, môže byť záživnejší formou podania...že aj dospelí ľudia( ja ) a pubertiaci (vy) sa môžu niekedy hrať...a že tá hra je zábava, a ako ľahko a prirodzene sa ňou dajú objavovať veci...že niekedy je moja práca - učenie, ešte viac ako to, že nám dáva vedomosti - spoločné! prínosom v tom, že nám dáva príjemné pocity, že sa cítim pri vás dobre(a dúfam že aj vy pri mne J
Milí moji, niekedy ma viete aj trochu nahnevať...na chvíľu...ale vždy som mala z vás omnoho viac radosti. Každý človek občas spraví prešľap - väčší, menší, niekedy padne na nos - ale hlavné je vedieť vstať - a potom napraviť, ak sa niečo pokazí... Spolu to zvládame.

Každý deň zažívam s vami úžasné situácie...dnes  dejepis - ako sme rozoberali komunizmus, kapitalizmus, arizáciu a Benešove dekréty...boli ste úžasní, veľmi sa mi to páčilo...viete úplne skvele reagovať, mala som super pocit, ďakujem. Včera zas etika...vieme, že to správne  nesmie byť nikomu na úkor. A takto by sme mohli pokračovať... na mnohé sa zabudne, ale verím, že keď (bude treba, spomenieme si. Spomeniete si?...

Mala som to šťastie byť učiteľkou. Vašou učiteľkou.

Milí moji, mám vás rada.

Pani učiteľka Lucka.
Vaša.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?