Bloghttp://porubcanska.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskBábiky (porubcanska)So záujmom som si zas prečítala články o tematike „strašidelných" bábik... Hračky vo všeobecnosti majú významné postavenie v detstve ako takom a v hre obzvlášť. Nielen pedagóg, ale aj rodič , ktorý sa sústreďuje na svoje dieťa a venuje mu dostatok lásky a pozornosti, plne chápe význam hračky v období detstva, práve hračka sa častokrát stáva prostredníkom v komunikácii s dospelým alebo iným dieťaťom, dieťa sa prostredníctvom nej vyjadrí, zdôverí sa jej či si ju pritúli...je preň takým prvým priateľom, účastníkom jeho hier, delí sa s ním o strach, hnev či bezmocnosť. Prostredníctvom hier a hračiek spoznáva svet, rieši, spoznáva aj seba...Sat, 18 May 2013 19:25:00 +0200http://porubcanska.blog.sme.sk/c/328728/Babiky.html?ref=rssMilí moji, (porubcanska)viem, že už dávno nie ste deti. Už nie ste tí piatačikovia, ktorých som pred vyše  tromi rokmi dostala. Nie ste  tie deťúrence ktoré som mala na dramatickom krúžku, kde sme sa „mordovali"  s básničkami, textami a piesňami... tie deti ktoré sa spontánne prišli poobjímať. Nie ste tou triedou, ktorá mala každú chvíľu inú učiteľku, nie ste tie pojašené , bláznivé deti, dávno nie ste takí hraví...Fri, 19 Apr 2013 22:20:00 +0200http://porubcanska.blog.sme.sk/c/326575/Mili-moji.html?ref=rssCínoví vojačikovia.. (porubcanska)Andersenove rozprávky som mala vždy rada. Andersen im dával to, čo robí život reálnym, najjemnejšie nuansy krásy aj bolesti... Život je tiež taký, život je taký, akým ho chceme mať, akým si ho spravíme. Máme v ňom to, čo nájdeme a vytvoríme sami, bez ohľadu na to akú štartovaciu pozíciu dostaneme. Môj život v posledných rokoch bol vo veľmi veľkej miere formovaný mojou praxou v špec.školstve, možno nie ideálny a nasledovaniahodný, ale môj! Môj, taký, akým som si ho spravila, taký ako doňho zasiahli aj životytých mojich ľudí, tých, ktorých v ňom vďakabohu mám.    Fri, 15 Jul 2011 23:15:52 +0200http://porubcanska.blog.sme.sk/c/270745/Cinovi-vojacikovia.html?ref=rssJekha jaka rovav (alebo o diskriminácii inak.. ) (porubcanska)  Desať rokov v špeciálnom školstve... Moje predstavy bolu úplne, úplne iné.... Väčšina z nás, ktorá študovala špeciálnu pedagogiku, si predstavovala( idealisticky), ako sa v praxi budú venovať detickám s Downovým syndrómom, alebo pomaličky nadväzovať komunikáciu s autistami... Preto ma zarazilo, keď som nastúpila do praxe, keď sa ma riaditeľka opýtala, či viem, do čoho idem...Tue, 07 Jun 2011 21:05:00 +0200http://porubcanska.blog.sme.sk/c/267390/Jekha-jaka-rovav-alebo-o-diskriminacii-inak.html?ref=rssMoje rána (porubcanska)  Mám svoje rána. Ráno, keď sa porežem pri krájaní chleba do prsta, a poviem si au....a sakra, v duchu sa usmejem, lebo je zvláštne usmiať sa pri pohľade na ranu. Tu som, a chcem sa spoľahnúť na známu chuť chleba. Tak by to malo byť, ja si predsa chcem formovať svoje dni, chcem aby boli také-moje.Wed, 20 Apr 2011 21:20:00 +0200http://porubcanska.blog.sme.sk/c/263050/Moje-rana.html?ref=rssNevypovedané (porubcanska)Prečo som teda tam, kde som? Lebo som chcela, aby to bolo také, aké sme to mali v škole my, lebo zažiť v živote aspoň jednu dobrú učiteľku dá každému veľmi veľa... a tak odpoviem- som učiteľka, lebo sme mali dobrú učiteľku. (áno, pani učiteľka Vierka Š., toto je o Vás..)Mon, 28 Mar 2011 20:50:00 +0200http://porubcanska.blog.sme.sk/c/260796/Nevypovedane.html?ref=rssBielo - biele dni (porubcanska)  Nekončí, len o deň menej trvá. Posledná, a ďalšia prvá..   Sú dni, keď biela nie je biela ani čierna, a ani farebná... Tie dni majú svoju chuť, takú, aká sa dobrovoľne nepreferuje... Dívajú sa cez ne tváre, ktorým nevieme dať človeka. Tváre, ktoré sú vlastne len našimi ilúziami z ľudí ...Thu, 24 Feb 2011 19:05:00 +0100http://porubcanska.blog.sme.sk/c/257630/Bielo-biele-dni.html?ref=rssMami, nakresli mi smutné slnko! (porubcanska)  Mami, nakresli mi smutné slnko... S touto požiadavkou dnes večer zaskočil môj štvorročný syn. Prekvapil ma, lebo ako väčšina detí, aj on preferuje krásne, milé a príjemné veci, aj keď je veľmi vnímavý na (nie len) moje nálady. Odpovedala som, že ja smutné slnko kresliť neviem, viem kresliť len usmiate, lebo slnko iné nebýva...Thu, 23 Dec 2010 23:31:19 +0100http://porubcanska.blog.sme.sk/c/251349/Mami-nakresli-mi-smutne-slnko.html?ref=rss